jeudi 1 septembre 2011

HILO

Di nla kobol i bug ini ni kal le hala a yé mut, tole nuga tole hiobi a nnoye ndi a nnog bé i mam ma mbôña mbus téntén juu. I mut a yé mbôô a gwéé ngim ngéda a nlama ke hilo. Mut a yé nañak tole nhôôlag mut a nlama ke hilo ngeñ juem. Hala wee mut a nla bé niñ le a ke bé hilo. Jon u nog le, pil hilo mut a nje bé ho.

Hilo hi yé ngandag mintén. Ingéda mut a ntip nañal, a yé i man hilo. U gwé hilo hi mim, hala wee hilo hikeñi, le to ba nkañ we, u nnôgda bé jam. Ingéda mut a yé hilo hikeñi, boña wéé a noye to emel a ñemel bé. U nlama nañal i jiibe inyu i noye longe to nkuu mahop u pot bañ. Ibale mut a gwé hilo hi mbim, a kôli i ha ho i juu. Béé bobasôna ni nke hilo.

Ibale bo mut a nke bé hilo hes, hala a yé soso kon. Ingéda mut a nke bé hilo longe le a yé a boñ, a bumbe tole a nhoo bé ke hilo hala a yé ngim kon. I mut a nkon minkañ i nla pam le a nke bé hilo longe. Jon ibale mut a nke bé hilo ngim kel tole dilo di baa, a nlama ke i tehe mut matibla. Inyuule hilo hi yé nseñ inyu niñ i mut.

Yaônde, 27 hilônde 2011

Nkam Pondi Pondi

http://antoinepondipondi.blogspot.com

Aucun commentaire: