MBUU
MBUU i hékda = nombre imaginaire
MBUU maliga = nombre réel
MBUU ngembe = nombre concret
MBUU libag = nombre naturel
MBUU makidig = nombre normal
MBUU mbale = nombre relatif
MBUU i nkogo = nombre de masse
MBUU lingôk (Ndinga, saha paa) = nombre complexe
MBUU i kôli = nombre parfait
MBUU i hédi = nombre pair
MBUU i nkaana = nombre impair
MBUU i héya = nombre négatif
MBUU i kônde = nombre positif
MBUU i ngiiña = nombre rond
MBUU i likañ = nombre magique
MBUU i gôl = nombre d’or
MBÉN mnôm = loi des grandes nombres
MBÔM mbôm = infiniment grand
Imamana : isisii = infiniment petit
YAÔNDE, 02 maye sép 2006
NkamPONDI PONDI
NDAYE LIHAA
SÔGÔL SÔGÔL
SÔGÔL
TA
MAN
NLAL
NDANDI
NDIDII
KITBOÑ
YAÔNDE, 02 maye sép 2006
Nkam PNDI PONDI
A YEPNI KII ? A YEPNI JIS LI MBÔNGÔÔ
Ingéda liyep li yé i ngim loñ, hala wee i yon i yé nseñ inyu niñ i mut i nene bé tole ngandag bôt i nla bé bana yo. Yon inyu longe ane, liyep li yé hison ; inyu béba ane, lihat li yé ki hison.
Hala a nkobla le longe ane i ngwés le bôt ba niñ longe, ba bannga makénd. I loñ i yé ngwañ, i lammga bana telepsép. I tén loñini i lamnga bé tehe mut a ntjelel liyep inyule hikii mut a nyéñ le a sal inyu yéé ni inyu loñ yéé. Yi ni pék bi bon ba boñ bi nlama bé nimil inyule gwon bi nlama kena loñ. Ni ha to mut a yep bé ni jis li mbôngôô.
Béba ane i yé ane i maliga to mapubi makennga ma mam ma loñ ma nnene bé. I ane i yé be, i nkôde mam. Bitembee ni malôga gwon bi yé bo i gwap bisélél. I mut a gwé moni nyen kiñ yéé i innôôga to ibale yi yéé ni pék yéé bi yé nga kidig i mis ma loñ. Moni wip nyen a nyila bés i yés tungeñ. Libag li béba ane li mboñ le malep ma nyo ma nnene bé inyu ngandag bon ba loñ to matibla, aukulu, minloñ, linyuma, minson i ke bisu. I bôt ba gwé moni wip nunu, ba ba ngwélél nye biyôglô bi mam. I bon ba loñ ban sal, nson wap i nkônde gwéñbaha bôt ba wip ika yéle wip won i nyila kikii njel tohi. Moni a nyila sat inyu yap. We nut u ñañ bibug bini bat wemede le we u tééne i mbee njel ?
YAÔNDE, 02 maye sép 2006
Nkam PONDI PONDI
KEILIBOG
Mbogog manwin = informatique
Keilibog = ordinateur
Libog nkok = ordinogramme
Ntôñ bikét = clavier
Léman bitidii = écran
Tôle = souris
Mbunga i mboge = tapis
Libog pék = logiciel
Man tafel = disquette
Nledek tafel = disque dur
Eñél man tafel = lecteur de disquette
Nkok = programme
Kélélinyuma = interrupteur de courant
Kei i tehe nledek tafel = voyant lumineux du disque dur
Kei i péhméne = imprimante
Ndes manvin = internet
Liyééne = site
Mboge = sud
YAÔNDE, 02 maye sép 2006
Nkam PONDI PONDI
SIDA
Mut a nniñ bé le a kon bé. Jon ingéda kon u mbes mut, nyuu yé i nyéñ i jôs i kon i. Ngim gwom i yé ikété nyuu mut le nson wap u yé li jôs makon nwaa bee bi nlo i hôla le mut a mbôôp.
Ingéda nyuu mut i nla habé jôs makon nyen ngim makon i bôt ba nla tibil i nla nol mut inyule SIDA i njôp nye i nyuu. Hanyen bahal, kon masai, koklo, kôhôl kôhôl ike bisu bi nok habé matibla inyule i gwom bi hôlga nyuu mut i jôs makon, SIDA i ntuga gwo le bi sal i nson wap. Jon mut a hoo ke le ba bénge nye matjél méé. Ndi inyu i semba le SIDA i jôp bañ mut i nyuu, a ba a haba ndamb malal ingéda a mpôôna nañ ni muda. Yom a nlama yi yo ini le ndamb malal i bôlôm i yé yak ndamb malal i bôda i yé, ndi ba gwélél ndigi ndamb malal yada. Ibale bo ndi ba nlama ôm we ndondok, u neembe ndigi i ndondok i mpémel i kopga. Ibale bo ndi ba nsehel we tole ibale bo ndi ba nlama gwélél lam to hikéñ i ño woñ, i gwom bini bi nlama bé bana matjél ma mut numpe le ba bag ba gwélél gwo i ño i mut numpe to i nyuu mut numpe. Ndi téntén mut a nlama ndigi pam ni mut wada muda to mulôm.
Inyu i yi to SIDA i njôp we i nyuu u nlama ke le ba yoñ we matjél inyule mon ma yis we i jam li.
Mbôñ mahii i nlôl bé ni sida, i yé kon u libaa ngéda mut a nje mbôñ mahindi.
Ingéda u nhoo ke mabéngba hanyen ba nla hoo léba i yom i nténga we, ha ki nyen i bee ba ntiina we bi nla hoo jôs i kon u nkon. Jon u nog le, bemnga bemnga a ntek bé yila mbom hitjo. U nogog ki le, a légék u jek, a hol, u je kuunjañ.
Niñ i mut i nkoñ hisi i nkiha ni makon.
YAÔNDE, 08 biôôm 2006
Dokta BOUM Bernard
Ni nkam PONDI PONDI
MANGUI
Linyodne = point d’application
Njel = direction
Njañ = sens
Lipembee = intensité
Mpede = résistance
Yaa i ngap = différence de potentiel = volt
Ngap (lék) = énergie
Ngui = force
Lôs = puissance
Nson = travail
Ntende linyuma = tension électrique
2
2
U = RI Q = IT F= m γ P= RI W = RI T
R = mpede I = lipembee T = ngéda W= nson F = ngui
P = lôs γ = gamma m = nkogo Q = lôs U = yaa i ngap
Ntol u mbeg = pesanteur
Ngusi = attraction terrestre
Ngulép = poussée d’Archimède
Ngi - ngusi = agravité
Ntol u hoo = acceleration
Nkogo = masse
Yét = poids
Liton = point
Njel i téé = vertical
Njel i kôñi = oblique
Njel i niñi = horizontal
Minongo = vaguelette = sinusoïde
Kéndi = côté
Likas = angle
Mpan = arc
Ngaa = limite
Ntadga = cercle
Pôk = largeur
Ntel = longueur
Jôôñ = profondeur
Libôm = hauteur
Libôngô = base
Kôni = inclinaison
Sép = droit
Ngéba = fonction
Nkongo = sinus
Nkongo u kona = sinus hyperbolique
Mbañ nkongo = cosinus
Mbañ nkongo u kona = cosinus hyperbolique
Mbañ nkongo fi = cosinus phi (cos φ)
Hitende = rayon
Liyonok = volume
Hañ = surface
Ntôla = perimètre
Ñond = diamètre
YAÔNDE, 23 maye sép 2006
Nkam PONDI PONDI
NYANGAP
I buk ini le nyangap di nla kobol yo ni kal le, hala a yé mut a ntjél nôgôl ngim mut. A nla ba ngwal wéé, isañ wéé nson, ñane loñ i ke bisu.
Ingéda ngim bon ba loñ i nwaa njôô, likôde mam, nyen ba nkon habé ane woñi i kwés yo. Jon basal wom ba nla nyangap, bisônda bi nla nyangap, baudu ba sukulu ba nla nyangap, minkol mi nla nyangap i ke bisu.
I ndutu i nsoo mut i nyuu ni i ngi –telepsép a mboma gwon bi ntinde nye le a nyangap yak i ñane i gwé habé bot –ñem ni bon ba loñ i mboñ le bon ba loñ ba nyangap. Jon ingéda loñ i nkon habé ane woñi wee loñ i ngwés bana ane ipe. Inyu hala nyen, ibale mbôgna nyôl a nkwo, wee nyôl i nkwo.
Ingéda bôt ba nyangap, i jam lini li mbôña ni nyeiya inyule bôt ba mpémés hiun hap. Jon ba nla ligis matôa, ba nla ha hié mandap i ke bisu.
Niñ i bôt i ngwés maliga ni mapubi.
YAÔNDE, 10 libui li ñyéé 2006
Nkam PONDI PONDI
MBUU i hékda = nombre imaginaire
MBUU maliga = nombre réel
MBUU ngembe = nombre concret
MBUU libag = nombre naturel
MBUU makidig = nombre normal
MBUU mbale = nombre relatif
MBUU i nkogo = nombre de masse
MBUU lingôk (Ndinga, saha paa) = nombre complexe
MBUU i kôli = nombre parfait
MBUU i hédi = nombre pair
MBUU i nkaana = nombre impair
MBUU i héya = nombre négatif
MBUU i kônde = nombre positif
MBUU i ngiiña = nombre rond
MBUU i likañ = nombre magique
MBUU i gôl = nombre d’or
MBÉN mnôm = loi des grandes nombres
MBÔM mbôm = infiniment grand
Imamana : isisii = infiniment petit
YAÔNDE, 02 maye sép 2006
NkamPONDI PONDI
NDAYE LIHAA
SÔGÔL SÔGÔL
SÔGÔL
TA
MAN
NLAL
NDANDI
NDIDII
KITBOÑ
YAÔNDE, 02 maye sép 2006
Nkam PNDI PONDI
A YEPNI KII ? A YEPNI JIS LI MBÔNGÔÔ
Ingéda liyep li yé i ngim loñ, hala wee i yon i yé nseñ inyu niñ i mut i nene bé tole ngandag bôt i nla bé bana yo. Yon inyu longe ane, liyep li yé hison ; inyu béba ane, lihat li yé ki hison.
Hala a nkobla le longe ane i ngwés le bôt ba niñ longe, ba bannga makénd. I loñ i yé ngwañ, i lammga bana telepsép. I tén loñini i lamnga bé tehe mut a ntjelel liyep inyule hikii mut a nyéñ le a sal inyu yéé ni inyu loñ yéé. Yi ni pék bi bon ba boñ bi nlama bé nimil inyule gwon bi nlama kena loñ. Ni ha to mut a yep bé ni jis li mbôngôô.
Béba ane i yé ane i maliga to mapubi makennga ma mam ma loñ ma nnene bé. I ane i yé be, i nkôde mam. Bitembee ni malôga gwon bi yé bo i gwap bisélél. I mut a gwé moni nyen kiñ yéé i innôôga to ibale yi yéé ni pék yéé bi yé nga kidig i mis ma loñ. Moni wip nyen a nyila bés i yés tungeñ. Libag li béba ane li mboñ le malep ma nyo ma nnene bé inyu ngandag bon ba loñ to matibla, aukulu, minloñ, linyuma, minson i ke bisu. I bôt ba gwé moni wip nunu, ba ba ngwélél nye biyôglô bi mam. I bon ba loñ ban sal, nson wap i nkônde gwéñbaha bôt ba wip ika yéle wip won i nyila kikii njel tohi. Moni a nyila sat inyu yap. We nut u ñañ bibug bini bat wemede le we u tééne i mbee njel ?
YAÔNDE, 02 maye sép 2006
Nkam PONDI PONDI
KEILIBOG
Mbogog manwin = informatique
Keilibog = ordinateur
Libog nkok = ordinogramme
Ntôñ bikét = clavier
Léman bitidii = écran
Tôle = souris
Mbunga i mboge = tapis
Libog pék = logiciel
Man tafel = disquette
Nledek tafel = disque dur
Eñél man tafel = lecteur de disquette
Nkok = programme
Kélélinyuma = interrupteur de courant
Kei i tehe nledek tafel = voyant lumineux du disque dur
Kei i péhméne = imprimante
Ndes manvin = internet
Liyééne = site
Mboge = sud
YAÔNDE, 02 maye sép 2006
Nkam PONDI PONDI
SIDA
Mut a nniñ bé le a kon bé. Jon ingéda kon u mbes mut, nyuu yé i nyéñ i jôs i kon i. Ngim gwom i yé ikété nyuu mut le nson wap u yé li jôs makon nwaa bee bi nlo i hôla le mut a mbôôp.
Ingéda nyuu mut i nla habé jôs makon nyen ngim makon i bôt ba nla tibil i nla nol mut inyule SIDA i njôp nye i nyuu. Hanyen bahal, kon masai, koklo, kôhôl kôhôl ike bisu bi nok habé matibla inyule i gwom bi hôlga nyuu mut i jôs makon, SIDA i ntuga gwo le bi sal i nson wap. Jon mut a hoo ke le ba bénge nye matjél méé. Ndi inyu i semba le SIDA i jôp bañ mut i nyuu, a ba a haba ndamb malal ingéda a mpôôna nañ ni muda. Yom a nlama yi yo ini le ndamb malal i bôlôm i yé yak ndamb malal i bôda i yé, ndi ba gwélél ndigi ndamb malal yada. Ibale bo ndi ba nlama ôm we ndondok, u neembe ndigi i ndondok i mpémel i kopga. Ibale bo ndi ba nsehel we tole ibale bo ndi ba nlama gwélél lam to hikéñ i ño woñ, i gwom bini bi nlama bé bana matjél ma mut numpe le ba bag ba gwélél gwo i ño i mut numpe to i nyuu mut numpe. Ndi téntén mut a nlama ndigi pam ni mut wada muda to mulôm.
Inyu i yi to SIDA i njôp we i nyuu u nlama ke le ba yoñ we matjél inyule mon ma yis we i jam li.
Mbôñ mahii i nlôl bé ni sida, i yé kon u libaa ngéda mut a nje mbôñ mahindi.
Ingéda u nhoo ke mabéngba hanyen ba nla hoo léba i yom i nténga we, ha ki nyen i bee ba ntiina we bi nla hoo jôs i kon u nkon. Jon u nog le, bemnga bemnga a ntek bé yila mbom hitjo. U nogog ki le, a légék u jek, a hol, u je kuunjañ.
Niñ i mut i nkoñ hisi i nkiha ni makon.
YAÔNDE, 08 biôôm 2006
Dokta BOUM Bernard
Ni nkam PONDI PONDI
MANGUI
Linyodne = point d’application
Njel = direction
Njañ = sens
Lipembee = intensité
Mpede = résistance
Yaa i ngap = différence de potentiel = volt
Ngap (lék) = énergie
Ngui = force
Lôs = puissance
Nson = travail
Ntende linyuma = tension électrique
2
2
U = RI Q = IT F= m γ P= RI W = RI T
R = mpede I = lipembee T = ngéda W= nson F = ngui
P = lôs γ = gamma m = nkogo Q = lôs U = yaa i ngap
Ntol u mbeg = pesanteur
Ngusi = attraction terrestre
Ngulép = poussée d’Archimède
Ngi - ngusi = agravité
Ntol u hoo = acceleration
Nkogo = masse
Yét = poids
Liton = point
Njel i téé = vertical
Njel i kôñi = oblique
Njel i niñi = horizontal
Minongo = vaguelette = sinusoïde
Kéndi = côté
Likas = angle
Mpan = arc
Ngaa = limite
Ntadga = cercle
Pôk = largeur
Ntel = longueur
Jôôñ = profondeur
Libôm = hauteur
Libôngô = base
Kôni = inclinaison
Sép = droit
Ngéba = fonction
Nkongo = sinus
Nkongo u kona = sinus hyperbolique
Mbañ nkongo = cosinus
Mbañ nkongo u kona = cosinus hyperbolique
Mbañ nkongo fi = cosinus phi (cos φ)
Hitende = rayon
Liyonok = volume
Hañ = surface
Ntôla = perimètre
Ñond = diamètre
YAÔNDE, 23 maye sép 2006
Nkam PONDI PONDI
NYANGAP
I buk ini le nyangap di nla kobol yo ni kal le, hala a yé mut a ntjél nôgôl ngim mut. A nla ba ngwal wéé, isañ wéé nson, ñane loñ i ke bisu.
Ingéda ngim bon ba loñ i nwaa njôô, likôde mam, nyen ba nkon habé ane woñi i kwés yo. Jon basal wom ba nla nyangap, bisônda bi nla nyangap, baudu ba sukulu ba nla nyangap, minkol mi nla nyangap i ke bisu.
I ndutu i nsoo mut i nyuu ni i ngi –telepsép a mboma gwon bi ntinde nye le a nyangap yak i ñane i gwé habé bot –ñem ni bon ba loñ i mboñ le bon ba loñ ba nyangap. Jon ingéda loñ i nkon habé ane woñi wee loñ i ngwés bana ane ipe. Inyu hala nyen, ibale mbôgna nyôl a nkwo, wee nyôl i nkwo.
Ingéda bôt ba nyangap, i jam lini li mbôña ni nyeiya inyule bôt ba mpémés hiun hap. Jon ba nla ligis matôa, ba nla ha hié mandap i ke bisu.
Niñ i bôt i ngwés maliga ni mapubi.
YAÔNDE, 10 libui li ñyéé 2006
Nkam PONDI PONDI
Aucun commentaire:
Enregistrer un commentaire