jeudi 4 octobre 2007


MBUU

MBUU i hékda = nombre imaginaire
MBUU maliga = nombre réel
MBUU ngembe = nombre concret
MBUU libag = nombre naturel
MBUU makidig = nombre normal
MBUU mbale = nombre relatif
MBUU i nkogo = nombre de masse
MBUU lingôk (Ndinga, saha paa) = nombre complexe
MBUU i kôli = nombre parfait
MBUU i hédi = nombre pair
MBUU i nkaana = nombre impair
MBUU i héya = nombre négatif
MBUU i kônde = nombre positif
MBUU i ngiiña = nombre rond
MBUU i likañ = nombre magique
MBUU i gôl = nombre d’or
MBÉN mnôm = loi des grandes nombres
MBÔM mbôm = infiniment grand
Imamana : isisii = infiniment petit


YAÔNDE, 02 maye sép 2006
NkamPONDI PONDI





NDAYE LIHAA

SÔGÔL SÔGÔL

SÔGÔL

TA

MAN

NLAL

NDANDI

NDIDII

KITBOÑ



YAÔNDE, 02 maye sép 2006
Nkam PNDI PONDI


















A YEPNI KII ? A YEPNI JIS LI MBÔNGÔÔ


Ingéda liyep li yé i ngim loñ, hala wee i yon i yé nseñ inyu niñ i mut i nene bé tole ngandag bôt i nla bé bana yo. Yon inyu longe ane, liyep li yé hison ; inyu béba ane, lihat li yé ki hison.

Hala a nkobla le longe ane i ngwés le bôt ba niñ longe, ba bannga makénd. I loñ i yé ngwañ, i lammga bana telepsép. I tén loñini i lamnga bé tehe mut a ntjelel liyep inyule hikii mut a nyéñ le a sal inyu yéé ni inyu loñ yéé. Yi ni pék bi bon ba boñ bi nlama bé nimil inyule gwon bi nlama kena loñ. Ni ha to mut a yep bé ni jis li mbôngôô.

Béba ane i yé ane i maliga to mapubi makennga ma mam ma loñ ma nnene bé. I ane i yé be, i nkôde mam. Bitembee ni malôga gwon bi yé bo i gwap bisélél. I mut a gwé moni nyen kiñ yéé i innôôga to ibale yi yéé ni pék yéé bi yé nga kidig i mis ma loñ. Moni wip nyen a nyila bés i yés tungeñ. Libag li béba ane li mboñ le malep ma nyo ma nnene bé inyu ngandag bon ba loñ to matibla, aukulu, minloñ, linyuma, minson i ke bisu. I bôt ba gwé moni wip nunu, ba ba ngwélél nye biyôglô bi mam. I bon ba loñ ban sal, nson wap i nkônde gwéñbaha bôt ba wip ika yéle wip won i nyila kikii njel tohi. Moni a nyila sat inyu yap. We nut u ñañ bibug bini bat wemede le we u tééne i mbee njel ?


YAÔNDE, 02 maye sép 2006
Nkam PONDI PONDI
















KEILIBOG

Mbogog manwin = informatique

Keilibog = ordinateur

Libog nkok = ordinogramme

Ntôñ bikét = clavier

Léman bitidii = écran

Tôle = souris

Mbunga i mboge = tapis

Libog pék = logiciel

Man tafel = disquette

Nledek tafel = disque dur

Eñél man tafel = lecteur de disquette

Nkok = programme

Kélélinyuma = interrupteur de courant

Kei i tehe nledek tafel = voyant lumineux du disque dur

Kei i péhméne = imprimante

Ndes manvin = internet

Liyééne = site

Mboge = sud


YAÔNDE, 02 maye sép 2006
Nkam PONDI PONDI

SIDA


Mut a nniñ bé le a kon bé. Jon ingéda kon u mbes mut, nyuu yé i nyéñ i jôs i kon i. Ngim gwom i yé ikété nyuu mut le nson wap u yé li jôs makon nwaa bee bi nlo i hôla le mut a mbôôp.

Ingéda nyuu mut i nla habé jôs makon nyen ngim makon i bôt ba nla tibil i nla nol mut inyule SIDA i njôp nye i nyuu. Hanyen bahal, kon masai, koklo, kôhôl kôhôl ike bisu bi nok habé matibla inyule i gwom bi hôlga nyuu mut i jôs makon, SIDA i ntuga gwo le bi sal i nson wap. Jon mut a hoo ke le ba bénge nye matjél méé. Ndi inyu i semba le SIDA i jôp bañ mut i nyuu, a ba a haba ndamb malal ingéda a mpôôna nañ ni muda. Yom a nlama yi yo ini le ndamb malal i bôlôm i yé yak ndamb malal i bôda i yé, ndi ba gwélél ndigi ndamb malal yada. Ibale bo ndi ba nlama ôm we ndondok, u neembe ndigi i ndondok i mpémel i kopga. Ibale bo ndi ba nsehel we tole ibale bo ndi ba nlama gwélél lam to hikéñ i ño woñ, i gwom bini bi nlama bé bana matjél ma mut numpe le ba bag ba gwélél gwo i ño i mut numpe to i nyuu mut numpe. Ndi téntén mut a nlama ndigi pam ni mut wada muda to mulôm.

Inyu i yi to SIDA i njôp we i nyuu u nlama ke le ba yoñ we matjél inyule mon ma yis we i jam li.

Mbôñ mahii i nlôl bé ni sida, i yé kon u libaa ngéda mut a nje mbôñ mahindi.

Ingéda u nhoo ke mabéngba hanyen ba nla hoo léba i yom i nténga we, ha ki nyen i bee ba ntiina we bi nla hoo jôs i kon u nkon. Jon u nog le, bemnga bemnga a ntek bé yila mbom hitjo. U nogog ki le, a légék u jek, a hol, u je kuunjañ.

Niñ i mut i nkoñ hisi i nkiha ni makon.

YAÔNDE, 08 biôôm 2006
Dokta BOUM Bernard
Ni nkam PONDI PONDI



MANGUI

Linyodne = point d’application

Njel = direction

Njañ = sens

Lipembee = intensité

Mpede = résistance

Yaa i ngap = différence de potentiel = volt

Ngap (lék) = énergie

Ngui = force

Lôs = puissance

Nson = travail

Ntende linyuma = tension électrique
2
2
U = RI Q = IT F= m γ P= RI W = RI T

R = mpede I = lipembee T = ngéda W= nson F = ngui
P = lôs γ = gamma m = nkogo Q = lôs U = yaa i ngap

Ntol u mbeg = pesanteur

Ngusi = attraction terrestre

Ngulép = poussée d’Archimède

Ngi - ngusi = agravité

Ntol u hoo = acceleration

Nkogo = masse

Yét = poids

Liton = point

Njel i téé = vertical

Njel i kôñi = oblique

Njel i niñi = horizontal

Minongo = vaguelette = sinusoïde

Kéndi = côté

Likas = angle

Mpan = arc

Ngaa = limite

Ntadga = cercle

Pôk = largeur

Ntel = longueur

Jôôñ = profondeur

Libôm = hauteur

Libôngô = base

Kôni = inclinaison

Sép = droit

Ngéba = fonction

Nkongo = sinus

Nkongo u kona = sinus hyperbolique

Mbañ nkongo = cosinus

Mbañ nkongo u kona = cosinus hyperbolique

Mbañ nkongo fi = cosinus phi (cos φ)

Hitende = rayon

Liyonok = volume

Hañ = surface

Ntôla = perimètre


Ñond = diamètre


YAÔNDE, 23 maye sép 2006
Nkam PONDI PONDI











NYANGAP


I buk ini le nyangap di nla kobol yo ni kal le, hala a yé mut a ntjél nôgôl ngim mut. A nla ba ngwal wéé, isañ wéé nson, ñane loñ i ke bisu.

Ingéda ngim bon ba loñ i nwaa njôô, likôde mam, nyen ba nkon habé ane woñi i kwés yo. Jon basal wom ba nla nyangap, bisônda bi nla nyangap, baudu ba sukulu ba nla nyangap, minkol mi nla nyangap i ke bisu.

I ndutu i nsoo mut i nyuu ni i ngi –telepsép a mboma gwon bi ntinde nye le a nyangap yak i ñane i gwé habé bot –ñem ni bon ba loñ i mboñ le bon ba loñ ba nyangap. Jon ingéda loñ i nkon habé ane woñi wee loñ i ngwés bana ane ipe. Inyu hala nyen, ibale mbôgna nyôl a nkwo, wee nyôl i nkwo.

Ingéda bôt ba nyangap, i jam lini li mbôña ni nyeiya inyule bôt ba mpémés hiun hap. Jon ba nla ligis matôa, ba nla ha hié mandap i ke bisu.

Niñ i bôt i ngwés maliga ni mapubi.



YAÔNDE, 10 libui li ñyéé 2006
Nkam PONDI PONDI

Aucun commentaire: